Italy - workshop dogdancingu

Lektorovali sme workshop - Hela Potfajová a Monika Olšovská ma vzali do trojice na dogdancingový seminár pre Talianov, a v Pontecurone sme prežili super tri dni. A čo by to bol za výlet, ak by sme minuli Benátky, takže sme si s Monikou zatancovali aj na námestí sv. Marka :)

Naša hostiteľka Paula je osoba veselá a úprimná, a nedalo sa s ňou nudiť. Taliani boli na nižšej úrovni dogdancingu, čiže zatiaľ čo my sme si prichystali krásny choreografický program s premakanými motivačnými heslami, museli sme celý prvý deň riešiť s polovicou ľudí to, aby mohli psy pustiť z vodítka. Niektorí boli šikovnejší, iní menej, ale na druhý deň sa to celkom slušne rozbehlo, a konečne sme sa dostali k jednoduchým choreografiám, ktoré predvádzala každá dvojica, čo bolo celkovo najvtipnejšie. Taliani boli pohoďáci, a my zrobená slovač zvyknutá makať od rána do večera sme len prekvapene žmurkali, keď Taliani pomaly každú hodinu pýtali cik- a fajč- pauzu. Ale prispôsobili sme sa.

No a čo je na Taliansku najlepšie? JEDLO!!! Prežrali sme sa úplne najviac, každý obed a každú večeru sme si užívali v niekoľkých chodoch, občas sa zdalo, že len jeme, vyberáme z jedálneho lístka, a zas jeme, a v pauze medzi jedlom vedieme nejaký seminár... a zaklincovala to posledná večera. Mojim osobným problémom bolo, že som bola po treťom predjedle už bola najedená! Takže kým som sa prepracovala k úplne najlahodnejšiemu rissotu ai funghi, žalúdok mi vravel, že dám zo tri lyžice a končím... ďalšie hlavné jedlo, ravioly, sme už museli odmietnuť, ale po krátkej pauze som stlačila aj dezert :). Snažili sme sa ochutnať samozrejme všetko. O Monike si mohli myslieť, že ukladá jedlo do brucha, keďže bruško v 5tom mesiaci už bolo pekne vidieť, o mne si asi mysleli, že ukladám do zadku, a kritickému nárastu hmotnosti som sa nevyhla ani behom po benátskej pláži (ktorý bol inak veľmi krátky, aby som sa ešte mohla usmievať do foťáku, háha, a vy ste si mysleli, že bežím kilometre).

A čo bol najväčší zážitok? Tancovať so psami na námestí svätého Marka, a nechať okolo seba utvoriť tlieskajúci dav, nechali sme si masírovať egá a rásť ich do nebeských výšin, a ešte sme aj policajtov odpklonkovali, ja som si totiž myslela, že mi idú zobrať darované peniaze od turistov! K hrudi som si pritískala vzácnu eurovú mincu a myslela na tiramisu. Yasi kvapkali z huby sliny a myslela na chytanie holubov. Inak fakt, podľa mňa, jedna Yaska a dva dni v Benátkach, a minimálne polovica populácie holubov by už na zemi nezavadzala. A Arsa mávala labou ľuďom v gondole, išili sa poskladať a skoro sa potopili, jak sa predbiehali, kto si ju z kraja tej plťky ofotí.

Aj osobné maximum som zvládla, 1000 km za volantom, odteraz už s toyotou navždy a všade, a do Talianska kedykoľvek!