Follow Us
Search By Tags
September 26, 2016
March 23, 2016
February 1, 2016
December 10, 2015
October 18, 2015
October 4, 2015
September 30, 2015
August 31, 2015
August 29, 2015
Recent Posts
Featured Posts
Italy - workshop dogdancingu
October 18, 2015
Lektorovali sme workshop - Hela Potfajová a Monika Olšovská ma vzali do trojice na dogdancingový seminár pre Talianov, a v Pontecurone sme prežili super tri dni. A čo by to bol za výlet, ak by sme minuli Benátky, takže sme si s Monikou zatancovali aj na námestí sv. Marka :)
Naša hostiteľka Paula je osoba veselá a úprimná, a nedalo sa s ňou nudiť. Taliani boli na nižšej úrovni dogdancingu, čiže zatiaľ čo my sme si prichystali krásny choreografický program s premakanými motivačnými heslami, museli sme celý prvý deň riešiť s polovicou ľudí to, aby mohli psy pustiť z vodítka. Niektorí boli šikovnejší, iní menej, ale na druhý deň sa to celkom slušne rozbehlo, a konečne sme sa dostali k jednoduchým choreografiám, ktoré predvádzala každá dvojica, čo bolo celkovo najvtipnejšie. Taliani boli pohoďáci, a my zrobená slovač zvyknutá makať od rána do večera sme len prekvapene žmurkali, keď Taliani pomaly každú hodinu pýtali cik- a fajč- pauzu. Ale prispôsobili sme sa.
No a čo je na Taliansku najlepšie? JEDLO!!! Prežrali sme sa úplne najviac, každý obed a každú večeru sme si užívali v niekoľkých chodoch, občas sa zdalo, že len jeme, vyberáme z jedálneho lístka, a zas jeme, a v pauze medzi jedlom vedieme nejaký seminár... a zaklincovala to posledná večera. Mojim osobným problémom bolo, že som bola po treťom predjedle už bola najedená! Takže kým som sa prepracovala k úplne najlahodnejšiemu rissotu ai funghi, žalúdok mi vravel, že dám zo tri lyžice a končím... ďalšie hlavné jedlo, ravioly, sme už museli odmietnuť, ale po krátkej pauze som stlačila aj dezert :). Snažili sme sa ochutnať samozrejme všetko. O Monike si mohli myslieť, že ukladá jedlo do brucha, keďže bruško v 5tom mesiaci už bolo pekne vidieť, o mne si asi mysleli, že ukladám do zadku, a kritickému nárastu hmotnosti som sa nevyhla ani behom po benátskej pláži (ktorý bol inak veľmi krátky, aby som sa ešte mohla usmievať do foťáku, háha, a vy ste si mysleli, že bežím kilometre).
A čo bol najväčší zážitok? Tancovať so psami na námestí svätého Marka, a nechať okolo seba utvoriť tlieskajúci dav, nechali sme si masírovať egá a rásť ich do nebeských výšin, a ešte sme aj policajtov odpklonkovali, ja som si totiž myslela, že mi idú zobrať darované peniaze od turistov! K hrudi som si pritískala vzácnu eurovú mincu a myslela na tiramisu. Yasi kvapkali z huby sliny a myslela na chytanie holubov. Inak fakt, podľa mňa, jedna Yaska a dva dni v Benátkach, a minimálne polovica populácie holubov by už na zemi nezavadzala. A Arsa mávala labou ľuďom v gondole, išili sa poskladať a skoro sa potopili, jak sa predbiehali, kto si ju z kraja tej plťky ofotí.
Aj osobné maximum som zvládla, 1000 km za volantom, odteraz už s toyotou navždy a všade, a do Talianska kedykoľvek!








